Sanácia pivničných priestorov

Sanácia murovaných pivníc a suterénov v bytoch a rodinných domoch

Historické centrá európskych miest sú spravidla tvorené murovanými domami z tehlového, či zmiešaného muriva. Tieto domy bývajú podpivničené, majú jedno alebo viacero murovaných podzemných podlaží. V minulosti boli tieto pivničné priestory využívané na skladovanie uhlia, popr. zemiakov. Hoci boli tieto pivnice v naprostej väčšine prípadov viac či menej vlhké, vzhľadom k charakteru užívaniu to nijako nevadilo.

Jasným trendom posledných rokov je snaha premeniť tieto priestory napríklad na kancelárie, posilňovne či predajne, pre ktoré je vlhkosť pôvodných priestorov nevyhovujúca. S podobným problémom sa tiež stretávajú majitelia rodinných domov, pri ktorých postupne zlyháva hydroizolácia. Využitie pivníc je potom kvôli vlhkosti veľmi obmedzené, múry často plesnivejú, prostredie je hygienicky škodlivé.

Podmienkou lepšieho využitia pivníc je ich dôkladné odvlhčenie. Účinok izolácie musí byť dlhodobý a spoľahlivý. Sanované priestory sú spravidla umiestnené tak, že ich nemožno z exteriérovej časti obkopať a odizolovať na vonkajšom líci steny, z dôvodov že susedí s inými objektmi, alebo kvôli už zrealizovaným komunikáciám, ktoré sú často popretkávané podzemnými sieťami. Sanáciu je preto spravidla nutné vykonať zvnútra objektu. Spôsobov, ktorým sa tieto sanácie vykonávajú, je veľa. Funkčnosť niektorých je problematická, iné sú dlhodobo nevyhovujúce.

Medzi dlhodobo neúčinné opatrenia patrí ochrana pomocou sanačných omietok. Sanačné omietky sú vysoko porézne a majú schopnosť odvetrávať vlhkosť prichádzajúcu zo steny tak, že omietky sú zdanlivo úplne suché. Priestory sa preto dajú využívať.

Tieto omietky majú ale dve zásadné obmedzenia. Tým, že odvetrávajú vlhkosť do priestoru, zvyšujú relatívnu vlhkosť v miestnosti. Ak sa v nej pravidelne nevetrá, vzduch sa postupne nasýti vlhkosťou a následne sa zvyšuje riziko plesní a hniloby. Vetraná vlhkosť v omietke tiež zanecháva soľ, ktorá postupne upcháva transportné cesty pre vodu a omietka postupne stráca svoju funkčnosť. Doba, za ktorú sa transportné cesty upchajú, sa môže líšiť podľa kvality použitej omietky a množstva vody, ide však o nezvratný jav.

Ďaleko spoľahlivejšie sa dlhodobo ukazuje ošetrenie pomocou nepriepustných omietok v kombinácii s ochranou proti vzlínajúcej vlhkosti. Spoločnosť Betosan s.r.o. vyvinula už pred dvadsiatimi rokmi špeciálnu omietku Waterfix XP TH, ktorá je už v malých hrúbkach úplne vodotesná. Táto omietka má zníženú schopnosť zmrašťovania, vysokú pevnosť, je mrazuvzdorná, hlavne ale obsahuje prísadu Xypex Admix C-1000, ktorá jej prepožičiava výnimočné vlastnosti z hľadiska vodotesnosti. Na stenu sa štandardne nanáša v 2 – 3 centimetrovej hrúbke, ktorá je dostatočná aj na zadržanie miernej tlakovej vody. Omietka sa nanáša na očistenú stenu s preškrábnutými škárami. V prípade, že sa dá očakávať prítomnosť tlakovej vody, je potrebné vrstvu omietky prikotviť k podkladu pomocou zváranej siete Armobet.

Pre zastavenie vzlínajúcej vlhkosti múrmi nad úroveň terénu je potrebné v kombinácii s omietkou Waterfix XP TH použiť inejktážne tyčinky Freezteq. Ide o alternatívu ku klasickému „podrezávaniu“ objektu, vytvorením chemickej clony. Táto beztlaková injektáž je v porovnaní s inými metódami rovnako účinná, jej realizácia je jednoduchšia a časovo úspornejšia.

Ide o číru tekutinu, balenú v podlhovastých tyčinkách. Tie sa nechajú pred aplikáciou zmraziť a potom sa vo forme zmrznutej tyčinky (cencuľu) vkladajú do predvŕtaných otvorov v stene. Hmota sa aplikuje len z jednej strany múru, a teda nie je nutné rušiť prevádzku v objekte, alebo naopak poškodiť fasádu objektu. Aplikacia tohto materiálu má oproti podrezávaniu, ale aj oproti klasickým injektážnym systémom, mnoho výhod. Dôležitá je najmä malá náročnosť na mechanizáciu, pre aplikáciu stačí vŕtačka a mraznička, a možnosť vykonávať práce postupne, po etapách. Diery sa do steny vŕtajú vodorovne, do škáry, čo je výrazne jednoduchšie a staticky menej náročné pre stenu.